Hi I wrote this post in English and Slovak language.
We disembark from the boat at the port in Sárospatak, and in front of us, we see the destination of today’s trip. Our goal is the town's main landmark, perched on a hill above. It is Sárospatak Castle, a site associated with one of the greatest figures in Hungarian history, Francis II Rákóczi.
On the boat, we were advised to take the tourist train waiting at the port. The train can take you through the small square directly to the castle gate. However, we decided not to use this option and, after nearly two hours of sailing along the Bodrog River, we chose to take a walk. And we made the right choice because we passed through the castle park, which we wouldn’t have seen from the train.
It’s autumn, and the flowers are no longer as beautiful as in summer, but it’s still a remarkable experience. See for yourself.
The castle was founded in 1534 by Péter Perényi. He established his family residence here. Not only was the castle tower fortified, but the entire town as well.
The castle changed hands several times. The most important family to own the castle was the Rákóczi family. This happened in 1616 when the castle’s owner married György Rákóczi, the future Prince of Transylvania. Sárospatak thus became the residence of the Rákóczi family for 100 years.
It could be said that the town prospered most during that time. It was the golden age of Sárospatak. The Transylvanian prince repaired the castle, fortified it, and rebuilt it according to his vision.
We wander around the castle, and history breathes on us from every corner. I don’t even know exactly where we are now. We are walking along a narrow, dark alley. The only light that finds its way here comes from the gun loops, small holes in the wall, of which there are plenty. In each of them, there is a musket like this. This is purely the military part of the castle, where the defenders operated.
We enter a large, ornate hall. It was here that the last Hungarian rebel diet, led by Francis II Rákóczi, convened. I enjoy history and take a particular interest in Rákóczi’s uprising. Perhaps that’s why I’m getting chills right now. I can vividly imagine them deliberating here, trying to devise a way to reverse the unfavorable course of the war.
I am very impressed by the entrance portals. They are beautifully decorated, and this one, in particular, I find stunning.
We climb up the castle tower, which offers a good view of the surroundings and the entire town of Sárospatak. The defenders had an excellent position to protect the castle.
Nowadays, the castle houses a museum where we view period art, tapestries, and clothing.
Our tour is coming to an end. The boat that will take us back to Slovakia is waiting for us at the port. It was a lovely day full of history.
Thank you.
Ahoj,
Vystupujeme z lode v prístave v Sárospataku a pred sebou vidíme cieľ nášho dnešného výletu. Naším cieľom je dominanta mesta, ktorá sa týči na kopci nad ním. Je to hrad Sárospatak. Hrad, ktorý sa spája s jednou s najväčších postáv dejín Uhorska s Františkom II. Rákoczim.
Na lodi nám odporúčali nasadnúť na turistický vláčik, ktorý čakal v prístave. Vláčik vás môže previesť malým námestím priamo pred hradnú bránu. My sme túto možnosť nevyužili s po skoro dvojhodinovej plavbe po rieke Bodrog sme sa išli prejsť. A urobili sme dobre, pretože prechádzame cez hradný park, ktorý by sme z vláčiku nevideli.
Je jeseň a kvety už nie sú také pekné ako v lete, ale aj tak je to zážitok. Pozrite sa sami.
Hrad založil v roku 1534 Péter Perényi. Na tomto mieste si založil rodinné sídlo. Opevnená nebola iba hradná veža, ale aj celé mesto.
Hrad zmenil niekoľko majiteľov. Najdôležitejší rod, ktorý hrad vlastnil bol rod Rákoczi. Stalo sa tak v roku 1616, keď sa majiteľka hradu vydala za Györgyho Rákócziho, neskoršieho kniežaťa Sedmohradska. Sárospatak sa tak stal na 100 rokov sídlom rodu Rákoczi.
Dalo by sa povedať, že v tých časoch aj najviac prosperoval. Bol to zlatý vek Sárospataku. Sedmohradské knieža dal hrad opraviť, opevnil ho a nechal prestavať podľa svojich predstáv.
Prechádzame sa po hrade a zo všetkých strán na nás dýcha história. Ani neviem, kde sa to vlastne teraz nachádzame. Ideme po úzkej tmavej uličke. Jediné svetlo, ktoré tu zablúdi je svetlo, ktoré prichádza zo strieľní. Z dier v múre, ktorých je tu viac než dosť. V každej z nich je takáto puška. Toto je čisto vojenská časť. Pohybovali sa tu obrancovia hradu.
Vstupujeme do veľkej, honosnej sály. Práve tu zasadal posledný krát povstalecký uhorský snem pod velením Františka II. Rákocziho. Históriu mám rád a o Rákocziho povstanie sa zaujímam. Možno aj z tohto dôvodu mi teraz behá mráz po chrbte. Živo si viem predstaviť ako tu rokujú a snažia sa vymyslieť niečo, aby zvrátili nepriaznivý vývoj vojny.
Veľmi sa mi páčia vstupné portály. Sú nádherne zdobené a zvlášť tento je podľa mňa úchvatný.
Vchádzame na hradnú vežu z ktorej je dobrý výhľad na okolie a na celé mesto Sárospatak. Obrancovia mali dobrú pozíciu na obranu hradu.
V súčasnosti je v hrade zriadené múzeum, kde si obzeráme dobové umenie, gobelíny či odevy.
Naša prehliadka sa chýli ku koncu. V prístave na nás čaká loď s ktorou sa doplavíme späť na Slovensko. Bol to pekné strávený deň plný histórie.
Ďakujem.